Sfinga, postava ležiaceho leva s ľudskou hlavou, bol symbolom kráľovskej moci v starovekom Egypte. Aj keď vyobrazenia tohto typu tvorov nie sú vo svete zriedkavé a vyskytli sa napríklad. v gréckej alebo sumerskej mytológii, sú to egyptské sfingy, ktoré majú jednu dôležitú vlastnosť – nedostatok krídel.
Najznámejšou sfingou v krajine faraónov je bezpochyby Veľká sfinga ležiaca na úpätí pyramíd v Gíze, ktoré Egypťania hovoria o Abu Hol, čo znamená Otec strachu. Tento kolos meria rovnako ako 57 metrov na dĺžku a 20 metrov vysoký a smeruje na východ, teda smerom k Nílu, a pri jeho labkách je malý chrám.
Nie je to známe presne, keď bol postavený tento obrovský egyptský pamätník, a vedci uvádzajú dáta z 2600 ročník pred n. l. (najobľúbenejšia verzia) vyrovnať 13 tisíc rokov pred naším letopočtom. Je to však jasné, ako to bolo postavené – socha bola priamo rozrezaná na obrovský blok skaly, vďaka tomu bola sfinga umiestnená do skalného výklenku a úroveň terénu bola vysoko nad ňou. Za posledných niekoľko tisíc rokov bola Sfinga mnohokrát pochovaná a jej telo bolo viac ako tri tisíc rokov pokryté pieskom.. Trčala iba veľká hlava, ktorá bola zvečnená na fotografiách z minulého storočia.
Väčšina zhody je v súčasnosti zdieľaná, že Veľká sfinga v Gíze pochádza z cca 2500 r. p.n.e. a spolu s pyramídami bola postavená za vlády faraóna Khafreho (Chefrena) zo štvrtej dynastie, a jeho tvár je sama od faraóna. Je to však zarážajúce (keďže pozornosť venuje čoraz viac nezávislých výskumných pracovníkov), že sa pyramídy starších a neskorších dynastií rozpadajú, a tie od štvrtého, postavené v podobnom období ako Sfinga, prežili dodnes v dobrom stave. V skutočnosti neexistujú nijaké dôkazy, kto ich postavil, a priradiť ich rôznym nasledujúcim vládcom je iluzórne a neopodstatnené.
Navyše, moderní inžinieri veria, že dnes by bolo prakticky nemožné postaviť takéto štruktúry, nieto ešte pred tisíckami rokov, a nezodpovedané otázky sa neustále množia. Tak mimochodom, že oficiálne sa hovorí, že Sfinga a pyramídy pochádzajú z cca. 2500-2600 rok pred naším letopočtom, je to čoraz viac hlasov, ktoré vytvárajú odvážne tézy, podľa ktorého môžu byť tieto budovy staré aj niekoľko tisíc rokov!
Ž 1991 r. lekár Robert Schoch, geológ na Bostonskej univerzite, publikované dôkazy na podporu tézy z devätnásteho storočia, podľa ktorého bola Sfinga vytvorená v roku 7000-5000 r. p.n.e. Socha bola podľa jeho slov vytvorená na etapy a torzo sochy pochádza z tohto obdobia. Jeho telo bolo najskôr sformované, zadná časť najneskôr, a od začiatku stavby do jej dokončenia uplynulo veľa rokov. Takže aj keď sa dnes bežne verí, že Sfinga bola stvorená ako strážkyňa pyramíd, zdá sa, že bola postavená mnoho storočí pred nimi.
tiež, v priebehu tisícročí bol mnohokrát erodovaný a ovplyvnený podzemnou vodou, bol mnohokrát obnovený a opustený. Vedci poukazujú na nepomer medzi dlhým telom a malou hlavou, ktorý sa navyše zachoval v oveľa lepšom stave ako zvyšok levího tela. Toto to jasne naznačuje, že súčasná hlava Sfingy nie je originálna a pôvodne vyzerala úplne inak, a cez veky to zostalo, možno aj párkrát, prestavaný. Bolo to navyše také ľahké, že mnoho rokov bola socha takmer celá pokrytá pieskom, nad ktorým trčala iba hlava. Bolo to ľahké, bez stavby obrovských lešení, dať hlave akýkoľvek tvar.
V súčasnosti sa tvár Sfingy považuje za obraz faraóna Khafreho, ale s najväčšou pravdepodobnosťou v čase tohto panovníka bola hlava sochy dlho pripravená a, rovnako aj zvyšok tela, závažne poškodený. Faraón sa preto mohol rozhodnúť, že urobí svoj obraz vlastným, čo by vysvetľovalo jeho menšie rozmery a lepší vzhľad. Je to možné, že tvár Sfingy úplne predstavuje niekoho iného, keďže podľa niektorých vedcov a experta na súd v New Yorku Franka Dominga sú rysy tváre Sfingy rozhodne negroidné (Africký) a veľmi odlišné od vlastností egyptského faraóna.
Najdôležitejšie však je, Zdá sa, že moderný výskum túto pozoruhodnú tézu potvrdzuje, Podľa ktorého eróziu sochy spôsobili najmä nepúšťové vetry, ale voda! Ďalšie blízke pamiatky poškodil piesok a vietor, zatiaľ čo na Sfinge sú viditeľné stopy vodnej erózie, čo sa mohlo stať medzi tým 12000 i 3000 r. p.n.e.
Vtedy došlo k posledným povodniam a silným dažďom v starovekom Egypte. Najopatrnejšie datovanie veľkých dažďov sa datuje 5-7 tisíc. rokov pred Kr, keď bol neolitický daždivý vek. Niektorí však veria, že doteraz nebolo toľko vody, aby sa telo Sfingy zničilo, a pravdepodobnejšie, že svoj podiel na tom mali takzvané zrážky. prvá daždivá doba, v dnešnom Egypte 10 -15 tisíc. rokov pred naším letopočtom.
Jediné, čo sa zdá byť takmer isté, je toto, že Sfinga nesie stopy tisícov rokov dažďov a je oveľa viac rokov staršia ako najstaršia z pyramíd. Potvrdzujú to početní geológovia z celého sveta a seizmografické prieskumy.
Egyptológ – amátor J.A. West spolu so známym seizmológom Thomasom Dobeckim analyzovali stopy erózie blízko Sfingy a pokúsili sa určiť ich vek. Aj keď neposkytli konkrétnu odpoveď na vek sochy, oni to však usúdili, že predná časť pamätníka je staršia minimálne ako zadná strana 3 tisíce rokov. To potvrdzuje tézu, že hlava Sfingy bola mnohokrát prepracovaná z nejakej staršej sochy.
V súčasnosti Schoch čaká na povolenie od egyptskej vlády na odber vzoriek kameňa na rádioizotopové testy s chlórom 36, a možno táto štúdia konečne dá odpoveď, pokiaľ ide o vek kolosu.