Egypt je najstaršou krajinou na svete so zaznamenanou a zdokumentovanou históriou. Egyptská civilizácia prežila viac ako tri tisíc rokov. V priebehu storočí vládla tridsať egyptských dynastií. Neskôr sa Egypt dostal pod grécku nadvládu, a potom Arabi.
Počiatky egyptských dejín siahajú do roku 10 000 rokov pred Kr. V tomto období boli na Sahare stopy existencie kočovných kmeňov – skalné rytiny a maľby. Práve tu bol vytvorený najstarší systém písania na svete – hieroglify. V dôsledku územnej expanzie na Níle vznikli dve súperiace spoločnosti žijúce v delte Nílu (Dolný Egypt) a na juhu (Horný Egypt).
Dejiny starovekého Egypta boli rozdelené do deviatich období:
Archaické obdobie (ok.3100-2686p.n.e.)
Obdobie formovania štátu, v ktorých sa formovali rôzne aspekty egyptskej kultúry.
Starý štát (2686-2181p.n.e.)
Memphis, hlavné mesto Egypta, v tom čase vládli faraóni, ktorý zvýšil pyramídy.
Prvé prechodné obdobie (2181-2055p.n.e.)
Občianske vojny, moc faraónov sa zrúti.
Stredná ríša (2055-1650p.n.e.)
Stred štátu sa presúva do Horného Egypta.
Druhé prechodné obdobie (1650-1550p.n.e.)
Egyptská okupácia severnými útočníkmi.
Nový štát (1550-1069p.n.e.)
Théby sa stávajú hlavným mestom Egypta na juhu a hlavným náboženským a pohrebným centrom.
Tretie prechodné obdobie (1069-747p.n.e.)
Líbyjská invázia.
Neskorá éra (747-332p.n.e.)
Súčasná vláda súperiacich dynastií v Tébach a Delte. Egypt sa dostáva pod vládu Kušitov.
Okres Grecko-Rzymski (332p.n.e.-395r.)
Dobytie Egypta Alexandrom Veľkým a potom prechod k nadvláde Rímskej ríše.
:: Novodobá história Egypta začína 395 rok:
Novodobé dejiny (395r.-teraz)
Egypt sa stal súčasťou Byzantskej ríše, potom sa dostala pod vládu islamistov, dobyla ju Osmanská ríša a dostala sa pod vládu mamlúkov. Začiatkom 19. storočia sa ho pokúsil dobyť Napoleon, v 20. rokoch sa dostala pod britskú okupáciu, až sa v druhej polovici 20. storočia definitívne osamostatnilo, nezávislý štát – Arabská republika.
Preddynastické obdobie (ok. 6000–Ok. 3100 p.n.e.)
Neskoré paleolitické a neolitické obdobie, keď ešte neexistovala jednotná egyptská kultúra, a na území dnešného Egypta sa rozvíjali rôzne sedavé a poľnohospodárske odvetvia, menšie kultúry. V údolí Nílu sa našli kultúry Badari a Tasa, a v širšej oblasti kultúry Nagada I a II, ktorého meno pochádza z mesta Nagada, kde sa uskutočňovali archeologické vykopávky. V kultúre Naqada I sa už začali objavovať črty hierarchicky organizovanej spoločnosti, a Naqada II tiež začala udržiavať kontakty s inými krajinami a rozšírila sa do celého údolia Nílu a do jeho delty.
Skoré dynastické obdobie (ok. 3100–Ok. 2686 p.n.e.)
Vláda 1. a 2. dynastie, z ktorých sa panovníci snažili podrobiť susedné krajiny Núbie, Líbya a Libanon, zabezpečiť dodávku chýbajúceho tovaru - cédrového dreva, drahé kamene a stavebné materiály.
Prvým vládcom južného Egypta bol muž známy ako Škorpión, ktorý dobyl sever, ale nerozšíril tam svoju moc a nakoniec sa jeho štát rozšíril najďalej do mesta Tura. Jeho nástupcom bol Narmer (Menes), prvý kráľ 1. dynastie, ktorá uskutočnila zjednotenie Dolného a Horného Egypta. Kráľovské sídlo bolo pôvodne Toto (Tis, Tinis), potom konvertoval na Memphis, jedno z najväčších a najdôležitejších centier starovekého Egypta. Pravdepodobne sa to stalo za vlády Menesa alebo jeho nástupcu Ahy.
V tomto období sa výrazne rozvinula technológia, umenie a hieroglyfy, vo veľkom sa začala používať meď a ozdoby boli zo zlata a slonoviny. Rozvíjalo sa tiež náboženské presvedčenie Egypťanov – vládca bol považovaný za vtelenie boha Hóra, ktorý cez neho vládol. Narmer palety, Z tohto obdobia pochádza aj Egyptská Narmerova paleta, zobrazujúce bojové scény, čo je prvým prejavom tzv. Egyptský kánon v umení. Na iných paletách, zostavené s ozdobnými palicami v chrámoch, Boli tiež zobrazené obrázky nahých žien a zvierat, lode s vlajkami, lovecké a bojové scény, predmet sa teda v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami zreteľne rozšíril.
Okrem toho bola v Hornom Egypte takmer úplne opustená dekoratívna keramika v prospech nástenných malieb, pre ktoré sa tvorba už začala používať, ako predtým, jedna farba, ale tri – biely, čierna a červená. Rozvíjalo sa aj sochárske umenie, v ktorých sa najčastejšie vytvárali sošky znázorňujúce zvieratá a ženy.
Starý štát (ok. 2686-2181 p.n.e.)
Obdobie vlády od III. Do VI. Dynastie, sa často nazýva vek staviteľov pyramíd. V tomto období boli postavené svetoznáme monumentálne budovy, ako napríklad mastabas, chrámy a samozrejme pyramídy, prvou z nich bola stupňovitá pyramída faraóna Džosera v Sakkáre, navrhol Imhotep. Ďalšími boli Cheopsove pyramídy postavené panovníkmi 4. dynastie, Khafre a Mykerinos v Gíze. pyramída nebezpečenstva, Egypt
V tomto období vládla v Egypte prosperita, Došlo k dynamickému rozvoju remesiel a obchodu, umenie prekvitalo a nakoniec sa v ňom vytvoril kánon, vyvinuli sa aj všetky egyptské zvyky, obrady a náboženský systém. Faraón datoval hodnosť Boga, bola uctievaná a uctievaná celou spoločnosťou. Náboženstvo a politika sa prelínali, ale úloha kňazov ešte nebola taká veľká, ako v neskorších obdobiach. Počas 5. dynastie sa boh slnka Re stal najdôležitejším z egyptských bohov, czczony w Heliopolis, a vládca bol uznaný ako jeho syn. Po smrti faraóna bol zosobnený s bohom plodnosti a vládcom podsvetia Osirisom.
Na konci Starej ríše rastúci význam aristokracie spôsobil sociálne nepokoje a pád kráľovskej moci.
Prvé prechodné obdobie (ok. 2181–Ok. 2133 p.n.e.)
Bolo to obdobie veľkých spoločenských zmien, búranie starých štruktúr, chaos. Postupne sa slablo náboženské a politické postavenie faraóna v štáte, a miestni úradníci - nomarchovia - začali hrať čoraz dôležitejšiu úlohu. Došlo k rozpadu kráľovskej moci a rozpadu štátu na okresy, najmä v Dolnom a Hornom Egypte. Práve vtedy boli pyramídy prvýkrát vyplienené, kráľovské sochy a hrobky boli zničené a spustošené, a diela pesimistického charakteru dominovali v umení a literatúre.
Stredná ríša (ok. 2133–Ok. 1786 p.n.e.)
V tomto období 11. a 12. dynastie sa Egyptu podarilo znovu zjednotiť a znovu vybudovať starý poriadok. Robil to hlavne Mentuhotep II, ktorý sa stal hlavným mestom štátu Théby. Obchod s Mezopotámiou naďalej prekvital, Cyprus, Kréta, a remeslá, obchodné cesty boli zachované, boli získané nové zdroje. Veda a technika prekvitali, boli postavené veľké pevnosti. Došlo k návratu ku kánonu v umení, ale obrazy vládcov sa stali realistickejšími. Z tohto obdobia pochádzajú aj diela ako zádušný chrám Mentuhotepa II v Deir el-Bahari alebo pyramídy v oblasti Fayoum., az literatúry Texty sarkofágov a Učenie kráľa Amenemhata. maľovanie, Egypt
Faraón Amenemhat som opäť presunul hlavné mesto štátu do Memphisu, a vládcovia dynastie XII. dobyli Núbiu a udržali si početné vojenské posty na polostrove Sunay, chrániť a využívať medené a tyrkysové bane. Faraón Senuseret III uskutočnil výpravu do Palestíny a udržal si tam svoj silný vplyv, uskutočnil administratívne reformy a posilnil ústrednú moc, obmedzenie vplyvu guvernérov v provinciách.
Moc Egypta teda neustále rástla, najmä medzinárodne, do konca dynastie XIII. Potom štát začal strácať svoju vnútornú a vonkajšiu moc, sa začali nepokoje a miestne boje. Novo prichádzajúci z Ázie začali emigrovať mierovou migráciou, ktorým bolo oznámenie o cudzej vláde v Egypte v tzv. Druhé prechodné obdobie.
Druhé prechodné obdobie (ok. 1786–Ok. 1567 p.n.e.)
Počas týchto rokov Egypt, oslabený vnútornými bojmi a stratou Núbie, Sinaj a Palestína, bol dobytý kmeňmi Hyksos. Pravdepodobne pochádzali z ázijských osadníkov vo východnej nílskej delte a ovládli väčšinu Dolného a Stredného Egypta. Boli dvaja, paralelné dynastie (XV i XVI), s ktorými vybojovali početné vojny thébski vládcovia 17. dynastie, požíva značnú nezávislosť v Hornom Egypte. Boje sa skončili a krajina Ahmose sa znovu spojila, zakladateľ osemnástej dynastie, ktorú Awaris vyhral, veľká hyksoská bašta.